Matúšov blog

 Ak to ešte neviete, tak ja mám veľmi rád výzvy v podobe  dávania iných operačných systémov   na zariadenia, ktoré mi prejdú pod mojími rukami . Napriek tomu, že by mohol niekto povedať, že to je nudné, tak to vôbec nie je, skôr naopak.  Trochu kontextu. Známy môjho známeho mal vo firme likvidáciu, čo znamená, že pri zániku firmy sa z nej dá všetko preč. To na Slovensku znamená, že si môžete odniesť z firmy toľko vecí, koľko chcete. Čiže ten môj známy doniesol dve krabice hárdvéru, kde v jednej boli grafické, sieťové a HBA karty a tablet, o ktorom budem písať neskôr a v tej druhej boli pevné disky a počítačové zdroje plus nejaké SATA káble na napájanie a zopár Ethernetových káblov. Plus známa môjho známeho nás pozvala k sebe, čiže som si sadol s jej bratom spolu s tými dvoma krabicami, on doniesol predĺžovačku, stričili sme si do nej nabíjačky k naším notebookom. A aby toho nebolo málo, tak známa známej nám dala jej starý iPhone 7, aby sme si s ním mohli robiť, čo sa...

Asi každý pozná umelú inteligenciu. Hovorí sa o nej všade. V televíznych novinách, na LinkedIne (aspoň v mojom feede), YouTuberi o nej rozprávajú, jednoducho každý o nej rozpráva. Ale verzia umelej inteligencie, o ktorej všetci rozprávajú, je proprietárna verzia, ktorá sa učí z toho, čo jej napíšeš, poprípade môže byť cenzúrovaná z princípu (skúste sa spýtať DeepSeeku na ich webe, čo sa udialo na Námestí nebeského pokoja v roku 1989). Dnes sa ideme pozrieť na platformu, ktorá sa volá Ollama, ktorú si môžete nastaviť doma/vo firme a kde vaše súkromné dáta neopustia váš domov/firmu. Čo je to umelá inteligencia? Umelá inteligencia je len algoritmus, ktorý sa kŕmi rôznymi zdrojmi na to, aby vrátil ďaľšie informácie. Tieto zdroje môžu byť rôzne. Filmy, seriály, e-knihy, webové stránky, poprípade fanfikcie alebo aj stránky obsahujúce hentai. Filtrované AI dáva iba zdroje, ktoré nevyzerajú podozrivo, poprípade sa za nemôže ísť do väzenia. Zato nefiltrované AI ti dá aj tie informácie, ktoré sú...

 Každý, koho poznám, má nejaký laptop. Či sú to tie Chromebooky,  ktorých operačný systém sa má v blízkej budúcnosti spojiť s Androidom , MacBooky, ktoré stratili to ich slávne svietiace jablko (pozri tento článok ), alebo notebooky od Lenova, medzi ktoré od roku 2005 patria aj ThinkPady. Mne sa podarilo jeden zohnať za celkom dobrú cenu na Alze (áno, spadol som do kultu ThinkPadov, ale o tom si povieme až na záver), takže si ho poďme teraz zrecenzovať. Poznámka autora: Recenziu o danom zariadení (pokiaľ to nie je napríklad kávovar alebo telefón) vždy píšem na tom danom zariadení. Čo sa stalo tomu MacBooku?  Aby sme mohli pokračovať, tak si musíme zodpovedať túto veľmi dôležitú otázku. Ak mám byť úprimný, tak tá nabíjačka bola v katastrofálnom stave, lebo z nej už začali vyliezať káble. Preto som potreboval nový laptop na cesty. Plus sa mi nechcelo neustále chodiť do FixServisu (slovenský iFixit, ktorý má v Bratislave kamenné predajne skoro všade. Kontext Keď som mal...

 Podľa mojich štatistík, ktoré si pozerám, tak mojou druhou najväčšou skupinou su tí, ktorí sú na nejakej linuxovej distribúcií (mne sa to tam zobrazuje iba ako ,,Linux˝). Prečo som práve toto napísal? Lebo práve táto skupina ľudí nepriamo štartuje svoj systém cez niečo, čo sa volá initramfs. Poďme sa to pozrieť na to, čo to je a ako to využiť v náš prospech. Čo to je? V skratke je initramfs pico-operačný systém, ktorý je skomprimovaný cez program, ktorý sa volá cpio, a ktorý sa pri spustení systému rozbalí do operačnej pamäte. Je to starý, ale spoľahlivý spôsob, ako skomprimovať súbory a používa sa od nepamäti. Väčšinou sa komprimuje do formátu, ktorý sa volá Gzip. Initramfs sa využíva na rôzne veci. Či už na resetovanie hesla, pripojenia obskúrne nastaveného média (napríklad 40 diskov, ktoré sú v MergerFS zväzku (MergerFS = súborový systém, ktorý slúži na vytvorenie jedného superdisku z viacero menších diskov) zašifrované cez LUKS + polovica diskov má iný súborový systém), alebo ...

Každý, kto má svoj blog, používa nejakú platformu na správu obsahu, poprípade generátor statických stránok. Či už to je z ,,manažérov obsahu" WordPress, Ghost alebo aj Blogger, o ktorom budem písať tu, a z generátorov stránok Hugo či Pandoc. Ale každé riešenie má svoje problémy, lebo nič nie je dokonalé. Dnes budem písať o Bloggeri a problémoch, ktoré má. Čo je Blogger? Blogger je platforma, cez ktorú si práve čítate tento článok. Mne umožňuje písať články o veciach, ktoré ma zaujímajú. Zároveň má integrovaný nástroj, ktorý sa volá Google Analytics, ktorý mi umožňuje zisťovať rôzne štatistiky o mojom blogu. Napríklad najviac mojich čitateľov je z Ameriky alebo najviac mojich čitateľov používa nejakú linuxovú distribúciu. Viem toho zistiť oveľa viac, lebo Google o vás vie všetko, dokonca aj s kým ste spali :). Cez Blogger sa dá aj zarábať rovnakým spôsobom, ako sa zarába na YouTube: reklamami cez AdSense. Na mojom blogu ich nemám, lebo viem, aké sú otravné. Plus mám túto aktivitu z...

 Matúš Uncensored je séria článkov z autorovho života, v ktorých sa vyjadruje o rôznych veciach. Vyjadruje sa v nich priamo, úprimne a bez servítky. Všetky názory sú  iba jeho a nereprezentujú záujmy žiadnej strany, s ktorou je autor spriaznený/bol v kontakte za jeho život.  Ako ste mohli vyčítať z môjho profilu na LinkedIne, tak som bol na odbornej praxi v Esete. Dnes budem rozprávať o tom, ako sa taká prax vybavuje a ako bolo v spoločnosti, ktorú som si vybral. Trochu kontextu Dôvod, prečo som išiel praxovať, bol jasný: musel som.  Na mojej škole máme povinnú prax u externého zamestnávateľa. Prax si na nej nemusíte riešiť vtedy, keď ste v tzv. duálnom zamestnaní, čo je prax vo firme, ktorá sídli v budove školy. Aj keby som nemusel, tak by som išiel, a to preto, lebo si myslím, že sa dá viac vecí naučiť na bojisku ako na cvičisku. Ako sa vybavuje prax? Najskôr som si vytvoril šablónu s nasledujúcim obsahom: Dobrý deň, Chcel by som sa spýtať na možnosti odbornej prax...