Každý, kto používa počítač, asi použil niekedy nejaký textový editor. Či už je to Poznámkový blok, Word, LibreOffice Writer alebo pre nás programátorov Visual Studio Code, editory od JetBrains, Neovim alebo aj Zed. Inštalácia Zed sa dá nainštalovať zo stránky https://zed.dev , kde kliknete na Download a odtiaľ si stiahnete inštalačný súbor pre Váš operačný systém. Samozrejme, keďže som ,,ultra založený gigachad˝, tak som si to nainštaloval na môj počítač s CachyOS (recenzia na túto linuxovú distribúciu urobím, ak sa mi bude chcieť) cez paru, čo je AUR helper. Funkcie Zed otvorený s pm . Ako majorita súčasných textových editorov aj Zed vyzerá ako VSCode. Ale na rozdiel od VSCode nie je Zed napísaný v JavaScripte, ale v Ruste s ich vlastným GUI frameworkom, ktorý sa volá GPUI. GPUI beží na vašej grafickej karte, čo ho robí oveľa rýchlejším než VSCode, ktorý beží veľmi pomaly plus žerie veľmi veľa energie na notebookoch. Zed podporuje aj integráciu s agentmi bežiacimi v ...
Ako ste si možno mohli všimnúť pri predošlých článkoch, tak prestali fungovať odkazy na GitLabovú stránku MatuushOS. Je to preto, lebo som nebol spokojný s technickou zadĺženosťou a expanziou rozsahu tohto projektu.
Prečo?
Na to, aby sme pochopili, prečo som vymazal MatuushOS projekt na GitLabe, musíme pochopiť, prečo vôbec MatuushOS vznikol.
MatuushOS pôvodne vznikol preto, lebo som sa počas COVIDu nudil a experimentoval som s rôznymi linuxovými distribúciami. Potom ma napadlo, že by som si urobil vlastnú distribúciu cez nástroj, ktorý sa volá Cubic. A cezeň som vytvoril MatuushOS.
Potom som to odprezentoval jednej učiteľke na škole. A zvyšok už viete sami.
Akonáhle som sa dostal na školu, tak som začal oddeľovať MatuushOS od Ubuntu. A práve v tom bol ten kameň úrazu. Najskôr som to propagoval ako operačný systém pre všetkých, ktorí sa v tom nevyznajú.
Čo ďalej?
Po tomto veľmi náročnom kroku som sa rozhodol trochu prehodnotiť priority tohto projektu. Zamyslel som sa a napadlo mi, že bude jednoduchšie urobiť operačný systém, ktorý bude bežať v RAM a bude primárne zameraný na kontajnery.
Tak som vytvoril MDL. MDL je skratka pre Massdeployed Linux, čo po slovensky znamená masovo nasadzovaný Linux.
Super, jasne, strucne, vystizne.
OdpovedaťOdstrániť